a week in my life

A week in my life #001

28. august 2013 at 20:46 | written & posted by: jass
Takže, konečne som úplne dokončila rekonštrukciu, predstavila vám nový blog, urovnala si veci v hlave a dala sa psychicky dokopy. Som pripravená písať, ako tu, tak na bookwormie, a som plná nápadov [ako môžete vidieť v menu, časť rubriky :D]. Druhý článok, ktorým sem prispejem po rekonštrukcii, je - ako už viete - "a week in my life". Nebudem dlho vysvetľovať, o čo pôjde. Jednoducho, bude to nový denníček, lenže to budem vždy písať na celý týždeň. Neručím, že tu za rok pribudne 52 článkov, niekedy nebudem mať čas, alebo nič zaujímavé v živote. Každopádne, tento týždeň takisto nebol veľmi akčný, ani sa toho veľa neudialo, ale chcela som vám zdeliť zopár vecí. :3

Na Slovensko som prišla minulú stredu, 21. augusta, vtedy som vám aj napísala prvý článok po príchode. Prišli sme nejako okolo štvrtej, vybalili sme, a ja som sadla za počítač a začala som odpisovať na komentáre. Vo štvrtok sme od rána upratovali moju izbu, ktorú sme dokončili v piatok. Trochu sme to pozmenili, mám preč jedno kreslo a namiesto neho zaujal miesto maliarsky stojan, niektoré šuflíky som pretriedila, vyhodila som asi polovicu obsahu mojej izby - mala som tam také zbytočnosti! :D

A potom začalo - Ó sladké obdobie. :D Vylihovala som, telefón vypnutý, blogovala som, čítala Mockingjay, počúvala Imagine Dragons [Night Visions som si zamilovala], a hlavne, pozeranie Doctor Who. Neviem, ako som mohla ten seriál tak dlho ignorovať, ale je to geniálne. Je to sci-fi, zábavné, robilo to BBC, proste úchvatné. :3 Zatiaľ som si pozrela päť dielov a pozerám šiesty. :3 Takže toľko k mojej aktivite. :)

V pondelok mama šla do práce [je učiteľka], takže ja som bola doobeda sama, poobede som bola so susedovcami, a v utorok... To, čo sa stalo v utorok, ešte stále celkom nechápem. Umývala som riady, a zrazu som sa rozplakala. A plakala som, a plakala, a plakala... Niekoľko ďalších hodín som zostala zababušená pod perinou s noťasom, pozerala som Doctora Who a snažila som sa neplakať. Pred niekoľkými týždňami som sa dozvedela jednu vec, možno som plakala kvôli nej, možno preto, že mám všetkého dosť, možno na mňa zase raz doľahol pocit absolútnej samoty. Hrozné bolo, že akokoľvek som plakala, psychická, no i fyzická bolesť stále neprechádzala a ja som bola v tvári len červenšia ako rajčina. Keď plačem, mám na tvári totiž také divné červené fľaky. Preto sa snažím neplakať na verejnosti. A ešte preto, že... Je to proste plač na verejnosti, prejav slaboty, to vám tu vysvetľovať nebudem. :D

Prázdniny ubehli strašne neskutočne rýchlo. Veď ešte včera som šla ku katedre po vysvedčenie. Dobre, ja idem :D Majte sa zatiaľ, užívajte si posledné dni, ešte sa ozvem :3

 
 

Advertisement