September 2013

Phylosophical tag

23. september 2013 at 13:59 | written & posted by: jass |  tags

Dnes prinášam filozofický tag, ktorý som našla na tumblri, keď som hľadala nejaké 30DCHs. Celkom ma zaujal a tak som si povedala, že to predsa len skúsim. Lenže otázok tam je 42, a tak som nejaké vymazala a rozdelila som to na dve časti. Dúfam že sa vám bude páčiť [rozumej: že sa ma nezľaknete] a že možno ho budete šíriť ďalej. Och, a mimochodom, ten obrázok hore s tým nemá moc spoločného, ale vybrala som také obrázky s hlbším významom. Strašne ma bavia robiť tieto obrázky do článkov. Najradšej by som ich urobila pre celý svet. :D

review: Krídla (Wings) - Aprilynne Pike

21. september 2013 at 19:01 | written & posted by: jass |  book reviews

Takže, dnes vám prinášam recenziu na knižku, ktorú som čítala ešte v lete. Nájdete ju aj na bookwormie, ale povedala som si, že recenzie odtiaľ budem zverejnovať aj tu. Nuž tak. A recenzie na knihy budem od tejto historickej chvíle mávať v Nellinom štýle. Musím povedať, že takto je to omnoho zábavnejšie. :D

Práve smutné chvíle ju naučili rozoznať tie šťastné a nikdy na nich nezabudnúť.

20. september 2013 at 20:26 | written & posted by: jass |  one-shot stories


Ahooj dievčatá. :3 Prepáčte za neaktivitu, v minulom článku som vysvetlila. Teraz prinášam jednorazovku a nabudúce snáď napíšem čo sa deje v mojom živote. :3 :D Prosím, napíšte mi názor na tento príbeh, nešetrite kritikou. :)) //EDIT viete o tom, že už mám štrnásť?! :DD

Jej nesmelé kroky boli počuť na celé divadlo. Opatrné a pomalé. Našľapovala, ako keby sa bála, že sa pod ňou preborí podlaha, že keď bude kráčať nahlas, prebudí sa z tohto nádherného sna. Cvičky z príjemnej látky ochraňovali jej útle nohy pred ľadovo studenou podlahou. Sukňa jej jemne povievala pri každom kroku, ktorý urobila. Po nekonečne dlhej dobe sa dostala do stredu javiska. Nohy umiestnila na neónovo-zelený krížik, určujúci stred javiska. Ruky zdvihla do výšky a zaoblila ich, vystrela sa, stiahla brucho, pokrčila kolená a chodidlá umiestnila do piatej pozície. Sklonila hlavu a pomaly, zhlboka sa nadýchla.

Titulek článku nesmí být prázdný.

14. september 2013 at 19:29 | written & posted by: jass |  me & my life
Zdravím vás lidičky. :) V poslednej dobe nie som vôbec aktívna, neodpisujem na komenty, nepíšem nové články, nečítam vaše blogy. Ja viem. Je to zlé a nebudem sa tu vyhovárať [vlastne budem.]. Neviem, či som čakala, že v ôsmej triede budem mať nejako veľa voľného času alebo čo, ale nemám. V pondelok mám sedem hodín a balet. V utorok päť hodín a tanečnú. V stredu šesť hodín a matematický. V štvrtok sedem hodín, teóriu a tanec. V piatok šesť hodín a potom 70 minút gitary. V sobotu mám voľno a v nedeľu kondičný tréning. Jediný voľný deň je sobota. +.+ Ja viem, nie je to zas až také veľmi zlé. Ale keďže som si dala predsavzatie, že tento rok sa chcem vzorovo učiť - čo znamená učenie sa na každú biológiu, na každú chémiu, fyziku, dejepis, občianku, nemčinu, angličtinu, slovenčinu, matiku atď. Aj keď si konečne nájdem voľný čas, čítam knihu, píšem si s niekým na facebooku alebo kreslím, pozerám film, počúvam hudbu. Možno na mňa toho je moc, a možno si len potrebujem zvyknúť na školu, nabehnúť do tých koľají.

Nie že by ma škola nebavila - naopak. Mám už štyri jednotky. :D Spolužiaci sú úžasní, učitelia... hm, ujdú [:D] a latino ma baví. gitara niekedy tiež, lenže 70 minút sedieť na jednej stoličke, čítať z nôt, dávať pozor na rytmus... Gitaru milujem, áno, ale niekedy mám toho naozaj priveľa. Jednoducho, koniec týždňa, šesť hodín, a potom ešte sedieť na gitare. :3 Ach. C´est la vie. Neviem, či vám odpoviem na komentáre, ale zrejme nie. Je mi to ľúto, ale také to proste je. Na vaše blogy chodiť budem, a budem sa pokúšať aj ich komentovať. Ale nesľubujem články. Keby som to mala pomenovať oficiálne, nazvem to hiatus. Ale to nie. Nemám rada to slovo. Pokúsim sa občas napísať nejaký článok, ale neviem ako mi to bude vychádzať. Možno si po chvíli na školskú rutinu zvyknem a budem mať čas, ale zatiaľ to nevyzerá ružovo. :3 Takže, nenazvem to hiatus, budem sa snažiť, naozaj, ale nič nechcem sľubovať. Falošné nádeje sú totiž svine. -.-

Dúfam, že mi odpustíte a že to pochopíte. :) Takže, čo najskôr sa ozvem. :)

* nemá to nič s článkom. ale ja ten obrázok proste žerožeriem. :3

Wreck this journal #1-2

7. september 2013 at 20:41 | written & posted by: jass |  Wreck this journal
Takže, ak ste čítali článok Summer 2013, určite viete, že som bola v Anglicku [sakra. musím konečne uploadnúť tie fotky. :3] som si kúpila aj Wreck this journal. Ak ho nepoznáte, niet vám pomoci. Ak ho aj nevlastníte, museli ste o ňom počuť. Je to zápisník, ktorý musíte [prekvapivo] zničiť, tým že plníte úlohy, ktoré sú napísané na stranách. Ja som začala úplne náhodne.





#1 CLOSE YOUR EYES. CONNECT THE DOTS FROM MEMORY.
Túto stranu som robila ako prvú. Po niekoľkodňovom presivedčaní samej seba, že raz musím porušiť nevinnosť tohto nádherného žurnálu som sa teda pustila do skúmania stránky. Zatvorila som oči a nakreslila som líniu. Bola dosť nepresná, takže som pridala ďalšie tri, aby sa tento detail stratil. Potom som začala farbiť vodovkami. Zistila som, že to nebol dobrý nápad, línie fixkou sa totiž rozpili. Každopádne, dopadlo to ako to dopadlo, mám ničiť a nie skrášľovať. :3 Osobne si myslím, že na prvý pokus to je celkom obstojné. :3
#2 COLOR THIS ENTIRE PAGE.
Predtým, než poviete, že som predsa nevyfarbila celú stranu... Vyfarbila som. Len som potom použila bielitko. Takže celá strana je vyfarbená, ale kúsok je prekrytý bielitkom. Som výmysleník. :DD Hneď od začiatku som vedela, že na túto stranu napíšem práve tento nápis. Young & wild & free. Skvelá pesnička.


Autumn design

2. september 2013 at 18:20 | written & posted by: jass |  trash
Takže, ako ste si už mohli všimnúť [vlastne, ak ste si to nevšimli, očividne nie ste
psychicky vporiadku], na blogu je nové ošatenie. Pôvodne som zase chcela niečo oslepujúco biele, ale... Bielej bolo dosť. Dajme šancu aj iným farbám. Nebuďme rasisti. [hm. cítite ten dvojzmysel?] Takže tak. Farba sa mi celkom páči, chcela som niečo jesenné a teplé. [nie že by som bola rada že skončilo leto a prázdniny. naopaaak.] A nejako z toho vzniklo toto. Som celkom spokojná aj so záhlavím, aj so všetkým. Ale ten predchádzajúci design mi bude chýbať, na to vsaďte jed. Bol taký... útulný. Čo si vlastne o tomto súčastnom designe myslíte vy? [ktorí ste sa ešte nevyjadrili, tým, ktorí tak už urobili ďakujééém]

Toľko k designu. Teraz k téme, na ktorú by som sa zrejme - keďže je druhý september - mala vyjadriť. Škola. Ráno ma zobudila mama sladkými slovami: "Vstáávaj, vstávaj, vonku je krásny deň." Hovorila to sladkým hláskom, ja som sa posadila na posteli, obzrela som sa. Usmievala som sa, bolo mi tak dobre! A potom.... Udrelo ma to ako tlstý sumo bojovník, ktorý mi prisadol hruď. Škola. Zrazu mi jej slová prišli celkom komické. No tak ale snaha sa cení, všakže. Takže som sa zobudila, obliekla som sa [keby to náhodou zaujímalo nejakú dobrú dušu tam vonku, mala som na sebe tie isté šaty ako na konci roka, a na ne džínsovú bundu z Pimkie. bože. ako ja milujem ten obchod. <3], namiesto kávy alebo kakaa som si dala banánový shake, ktorý som si v poslednej dobe zamilovala [keby ste chceli, mohla by som sem hodiť recept, i keď pochybujem. :D]. Dokázala by som žiť len s ním, s počítačom, pod perinou. Vlastne tak nejako vidím túto sobotu. Mobil vypnutý, fejsbúk ignorujem a skajpujem ostošesť. Veď tie osoby vedia že o nich hovorím. :3

Po ceste do školy som počúvala Night Visions, ktoré počúvam prakticky stále. :D Bola som rada, že som videla všetky tie staré známe tváre. Ale jedna tam chýbala, a bude zrejme chýbať už vždy. Moja najlepšia kamarátka odchádza totiž na školu do Rakúska. I keď to nie je oficiálne úplne isté, hovorila mi, že rodičia sú neoblomní. Prosila ma, nech to nikomu nepoviem, lenže dnes tak urobila triedna a tak je to hotové. V minulom, alebo predminulom článku som sa aj zmienila o tom, že som sa dozvedela jednu vec, ktorá ma zasiahla. Myslím že to bol "A week in my life #001". No a tou vecou je toto. Takže teraz som v triede sama, odsúdená prežiť na vlastnú päsť. Je to strašné, začínať odznova. Čo sa školy ako takej týka, zatiaľ to vyzerá dobre. Budeme mať snáď len jednu siedmu hodinu. Fakt sa mi tam nechce trčať sedem hodín, nie to dvakrát týždenne. Ale dala som si určité predsavzatia - čo najlepšia dochádzka, samé jednotky. Nuž, som v osmičke a chcem sa dostať na jednu z najlepších škôl v Starom Meste. Nie som ten typ, čo by veci nechával na náhodu. Vlastne som, ale teraz tak neurobím. :D

Neviem, ako to bude s aktivitou cez školský rok. Keďže sa chcem veľa učiť, mám latino [tento rok štyrikrát do týždňa], gitaru trikrát do týždňa, k tomu matematický a samozrejme aj nejaký čas na čítanie budem potrebovať. Takže neviem, úprimne neviem. Budem sa snažiť všeličo prednastavovať a byť aktívna a odpisovať na komentáre kedy to len pôjde, lenže nič nesľubujem. A navyše nechcem sa venovať blogu na úkor školy. Aspoň zatiaľ nie. :3 Toľko odo mňa. Ako ste sa mali vy, čo škola? :)