Summer 2013

31. august 2013 at 15:50 | written & posted by: jass |  travelling
Takže konečne mám hotový týždne sľubovaný článok o mojich prázdninách. Užite si ho, dúfam že má nejaký zmysel. :)

všetky fotografie v galérii// fotky z Anglicka doplním, akonáhle ich nahrám do počítača, zrejme zajtra. :)

Prázdniny som začala týždňom doma, kedy som zväčša sedela za počítačom, blogovala, pozerala PLL, chatovala s Haň a s Nell. :D A samozrejme, som čítala. Rezistenciu som mala za jeden deň, a potom prišiel na rad Hostiteľ. Šli sme s otcom na ten víkend stanovací, o ktorom si môžete prečítať tu. Potom som bola nejaký čas u babky, (do)čítala Hostiteľa a bulila, bulila, a bulila. Je to naozaj dojemné, ale to tí, čo ho čítali, veľmi dobre vedia. Po Hostiteľovi prišli na rad Krídla, an ktoré bude recenzia čoskoro.

Odtiaľ sme išli k babičke, kde som zase čítala - Krídla, a potom bola na počítači. Tam sme boli len zopár dní. Neskôr sme sa s mamou vybrali do Tatier. Po ceste mi hrala Lana - Born to die [Paradise Edition]. O Tatrách vám porozprávam teraz. Zaparkovali sme pri jednej chate, a išli sme na Chatu pod Ďumbierom. Výstup to bol extrémne dlhý, čo vám poviem. :D Stretli sme dvoch manželov v strednom veku, a ten chlap povedal, že dobre že nemáme sandály, lebo jedna pani na Ďumbieri sandále mala, a že ju poštípal had. A že hore sú medvede, že máme byť hlučné. Keď uvidel výraz na mojej tvári [asi takýto], rozosmial sa a asi tri minúty ma ubezpečoval, že žartoval, lenže keď sme prišli na chatu, mama mi povedala, že naozaj videla obrovský medvedí exkrement. Bola som unavená, dehydrovaná, hladná a po 3,5h výstupe sme sa konečne dostali na tú chatu.


Tam sme sa ubytovali, a šli sme na večeru. Mňam. Lepší segedínsky guláš s knedľou [aspoň si myslím, že sa to tak volá :D] som ešte asi nejedla. Neskôr sme vyšli na taký menší kopček pri chate a čítali sme si knihy pri západe slnka.


Prišiel veľký deň. Ráno som mala krupičnú kašu a čaj, a potom sme sa vybrali smerom na východ od chaty, na menšiu prechádzku. Šli sme asi pol hodinu, potom sme si sadli, nadesiatovali sme sa. Rozhodli sme sa, že pôjdeme na Ďumbier. A tak sme sa vydali naspäť ku chate a na Ďumbier. Pamätám si, že keď sme minule boli v Tatrách a šli sme na Ďumbier, začalo strašne pršať, tak sme to vzdali a vrátili sme sa na chatu. Tento krát sme ho chceli pokoriť. Cesta bola strašná, asi trištvrte hodina na obrovských šutroch všeljako naukladaných, ktoré majú tvoriť cestu. Niektoré z nich boli stabilné. Mama mi povedala, že keď bol môj dedo mladý, šiel tam na brigádu, ukladať tie kamene. Silák, silák. :D No a keď sme konečne prišli na Ďumbier, po asi trojhodinovej ceste, odfotili sme sa pri slovenskom kríži a najedli sme sa. To milujem na stanovačkách a na túrach, to jedlo. :3 Májka, všeljaké nátierky, rajčiny, papriky, pečivo, čaj a horalky. Mohla by som to jesť celý rok. No a potom sme sa teda vydali naspäť na chatu.


Na druhý deň ráno sme sa vydali zase smerom na Ďumbier, odtiaľ na Chopok. Stretli sme aj kamzíkov. :3 Vyšli sme na Chopok, najedli sa a zišli sme dolu ku autu. Bolo to hrozné, asi štyristo krát som spadla. Prach, šmykľavé kamene, piesok, strmý kopec. Autom sme šli do campingu Liptovský Trnovec a tam sme zostali tri dni.


Potom sme šli do Bratislavy, a po troch dňoch som zase šla do Anglicka. :3 Letieť sme mali desať niečo, takže o ôsmej ráno na letisku, čo znamená budíček o šiestej. Bola som ako mrcina, zobudila som sa, urobila som zo seba ľudskú bytosť, obliekla som sa, skúsila som do seba niečo natrepať [tým niečo myslím, samozrejme jedlo], a potom som dobalila zubnú kefku a také veci. Otec mal byť pred naším domom 8.30. Lenže je to môj otec, takže "trošku" meškal. Prišiel o ôsmej. Ja už som samozrejme mala stres že to nestihneme, že letenky prepadnú apod. Ale otec nám [čakala so mnou mama] povedal, že tým, že nemáme kufre, tam môžeme byť aj trištvrte hodinu pred odjazdom. Zrejme sa divíte, že sme nemali kufre, lenže sme leteli s Ryan Air, to je írska nízkonákladová letecká spoločnosť, ktorá chce za jeden 15kg kufor 100€ za obe cesty lietadlom. Tak sme si povedali, že to teda nie a zbalili sme sa do maličkých kufríkov. Ale bola som prekvapená, na to, ako úsporne som sa balila, som vždy mala čo na seba.

No, takže sme prišli na letisko, prešli cez kontrolu [to bolo celkom vtipné lebo som z kufra musela vykladať kozmetickú taštičku a vykladať všetky veci z nej, a otec musel zas vykladať všetky káble a notebook a také blbosti.] a potom sme sa šli pozrieť do suvenírov a do obchodíkov, že či niečo kúpime ujovi a tete. No a rozhodli sme sa, že im kúpime fidorky a horalky a také blbosti, pretože to v Anglicku nemajú. Potom som ešte volala mame a už sme šli čakať. Po asi hodine nás konečne pustili do lietadla, ktoré bolo neskutočne narvané. S otcom sa nám podarilo nájsť dve miesta vedľa seba a tak sme si sadli. On samozrejme hneď zaspal, keďže v tú noc ešte o jednej v noci dokončoval studňu na chate u tej jeho priateľky, potom šiel k babičke, balil sa a potom, okolo štvrtej ráno sa vydal na cestu. Hovoril, že v jednom bode bol taký unavený, že zastavil na benzínke a zaspal. Zobudili ho policajti s tým, že stojí na mieste pre invalidov. Tak sa ospravedlnil a odišiel.

No, ale späť k lietadlu. V ten moment, keď sa odlepilo od zeme, som v žalúdku zacítila známych motýlikov a cítila som sa úžasne. Všetky tie mraky, maličké domy, autá ako mravenci... Mala som pocit, že mi svet leží na dlani. Chcela som počúvať. Nešlo to, strašne to hučalo a tak som to po dvoch pesničkách Ellie Goulding proste vzdala a začala som si čítať. Chvíľu som pozerala Hry o život na tom maličkom displeji mp4, chvíľu som len tak sedela a pozorovala oblohu [miesto pri okne, ou jé]. More bolo najkrajšie, najprv som myslela, že obloha je z obidvoch strán, ale potom som uvidela loďky. Francúzske more bolo azúrové, nádherné. Lenže to anglické bolo zelené. Také škaredo zelené. Pevnina. Anglické tehlové domčeky, nádherné. Nemusím asi hovoriť, že otec stále spal. Konečne sme pristali, prešli cez pasové a tak, a potom sme už len čakali na uja. Otec skoro zaspal za stoja. :D Keď sa zjavil, otec ma poslal, nech ho objímem, tak som ujovi ukázala čo je to štyridsaťosem kilov.

Po ceste ocino spal [aké prekvapivé!] a ujo a ja sme sa bavili o muzike a o mojom živote a tak. Teta pre nás nemohla ísť, keďže pracovala. Keď sme prišli do dedinky, kde pracujú - robia housekeeperov, bola som ohromená. Tá dedina.. Bola presne ako všetky z obrázkov. Tehlové domy s bielymi oknami, trávniky, maličké obchodíky a puby. Prišli sme k ich domu, otvoril bránu a zaviedol nás dnu. V ten deň sme sedeli na tráve, rozprávali sme sa a jedli sme domácu zmrzlinu z marhúľ a z keksov Amaretto. U uja a u tety v ten deň boli aj iní kamaráti, ktorých som si obľúbila. Viete, obvykle nemám rada, keď som u niekoho na návšteve a je tam aj iná návšteva, ale týchto ľudí som si bleskovo obľúbila.

Boli to dvaja novomanželia žijúci v Anglicku, ktorí už majú aj dieťa. Ale má len rok, dva. No a jej mama je celkom vpohodičke, milá. A jej otec... To je prípad. Furt sa s ujom podpichovali, žartovali, blbli, strašne smiešne veci hovorili. Aj ja som si s ním rozumela celkom. Najlepšie bolo, keď som niečo trápne omylom urobila, a ja, ujo a ten chlap naraz vyprskneme do smiechu. :D Večer sme grilovali, to bola tiež sranda. :D Na druhý deň ráno som sa zobudila na to malé dieťa, niečo hovorilo, potom prišiel za nami ujo a násilne nás zobudil. :DD V ten deň sme išli do takého hradu, Leeds Castle, kde mali kráľovné niečo ako chatu. Ale vo forme hradu. :D Je to krásny pozemok, park, jazero, labyrint. A samozrejme tisíc turistických obchodíkov a reštaurácií s predraženými nápojmi. :D Bol tam taký potok, a ľudia tam hádzali mince a na nich sa kúpali kačky. Dali sme im meno kačky zlatokopky. :3

Šli sme do toho labyrintu. Myslela som si: heeej, to bude ľahké, veď to vyzerá ako pre deti. Ale nebolo. Asi trikrát sme sa vrátili na začiatok a potom sme šli podľa pravej ruky. Keď som tam neskôr dovliekla uja, stratili sme sa a on furt frflal a ja som sa na ňom rehotala.

V sobotu ráno ocino a ujo cvičili jógu, ja som si v húpacej sieti čítala Kúzla a potom som si šla aj pre Ilúzie. Okolo obeda tá rodinka odišla a prišli nás pozrieť ďalší kamaráti. Ja som si celý ten deň čítala. Večer som mala dočítané všetky knihy, ktoré som mala so sebou, a tak som premýšľala nad osudom postáv. A večer sme s ujom aj spravili čokoládovo-figový koláč, ktorý sa dá do mrazničky a ješ ho odtiaľ. Je to ako zrmzlina. :3

V nedeľu ráno som sa zobudila s tým, že mi treba čúrať. :D Urobila som raňajky a potom sme šli za ujom a za tetou. [mimochodom, viete o tom že v Anglicku majú asi štyridsať druhov humusu?! nespravodlivosť!] Asi dve hodiny sme s ujom a s tatom hrali na gitare, ale keď začali hrať metal, šla som na prízemie pomôcť tete so sushi. Najedli sme sa a šli sme na záhradu. Hádzali sme si frisbee, potom sme sa oblievali hadicou, lebo na anglické pomery bol strašný hic.

V pondelok sme sa budili skoro ráno a vyrazili sme do Londýna. Ocino po ceste prekvapivo spal. Prišli sme do Londýna a našli sme miesto, kde sme mali parkovať. Existuje stránka parkatmyhouse, kde si vyberieš mesto a nájde ti tam ponuky voľných parkovacích miest. Vošli sme teda do pozemku bytových domov, zaparkovali sme a potom sme šli metrom do centra. Vystúpili sme a šli sme do British Museum. Lenže to ujovi napísala teta, že zaparkoval na zlom mieste, že domáca je na dovolenke a že mu hrozí pokuta päťsto libier. Tak sa otočil a šiel naspäť do metra. My s otcom sme sa dostali k British Museum a začali sme. Najprv to bolo celkom fajn, vnútri je to pekné a tak, ale asi po hodine ma to fakt začalo nudiť. Z polospánku ma prebrali až hodinky. Spomenula som si na Plutarcha a na to všetko a hneď som ožila a začala som ich fotiť ako divoch. :D

Potom prišiel ujo, povedal že preparkoval a rozhodli sme sa, že sa pôjdeme najesť. Dala som si bolonézske špagety. Mňam, to bolo také dokonalé.

V utorok ujo a tato zase hrali na gitare, my s tetou sme šli do Tesca. Majú tam Brumíka. :3 volá sa inak, ale majú ho tam! :D A majú tam omnoho lepší sortiment. Potom sme skočili do TKMAxxu, čo je nejaký sekáč so značkovým oblečením, kde všetko vyzeralo ako pre staré babky. Zašli sme aj do nejakého craftingového obchodíku, kde mali všeljaké umelecké prkotinky. Lenže všetko prkotinky. :D No a tak sme sa vrátili s prázdnymi rukami, najedli sme sa, hádzali sme si frisbee a tak. :3

Streda, budíček 6.30 anglického času. Hodila som do seba nejaké toasty, obliekla a upravila som sa a autom do Londýna. Našli sme parkovacie miesto - presne to isté, kde sme parkovali v pondelok. Undergroundom a overgroundom do centrálneho Londýna a potom do Sealife. Chceli sme pôvodne ísť aj na London Eye, ale tie rady. Strašidelné. V Sealife sme pobudli dve hodiny a páčilo sa mi. Megastickí žraloci, raje, hviezdice, medúzy.. Všetko možné. Cítila som sa zle, že tie zvieratá vzali z domova. Ale inak to bolo vpohode.

Potom sme sa vybrali na wafle a odtiaľ do Science Museum, kam som chcela ísť už od prvého dňa. Bolo to úplne super, neskutočne zaujímavé výstavy - Alchýmia, lietadlá, budúcnosť, Kto som?... Najviac sa mi asi páčili - prekvapivo - lietadlá. Premietali tam taký pol hodinový film. Jeden chalan pripevnil kameru na meteoritný balón a nechal ju ísť do vesmíru. Najprv to boli len polia, potom krajina, a nakoniec som dokonca zazrela more a slnko a atmosféru. Bolo to úplne dokonalé, myslím že sa to volalo 30 km. Alebo tak nejako. :D Vo výstave Who am I?! si spoznával reakcie, podnety a tak. Nebolo to nudné ako biológia, ale interaktívne a pútavé. Bola tam taká "hra", kde si mala vybrať, komu dáš 100 libier, podľa vzhľadu, veku, povolania a dôvodu, prečo si ich chce požičať. Zo štyristo libier, ktoré som požičala, som dostala naspäť len 200.

Doma sme si dali lososa a šli sme spať. Pre vašu informáciu, nemám čuch, takže neviem, ako losos voní a teda sa mi nemôže hnusiť. V štvrtok sme zašli do Brightonu. Raz som tam už bola, ale tento krát som viac vnímala to mesto. Je nádherné. Tie alternatívne typy ľudí - homosexuáli, jogíni, budhisti, lesné žienky a potetovaní a podredovaní ľudia a tak. Nádhera. Chvíľu sme strávili aj na pláži. Studená voda. :D Pozrela som sa do každého kníhkupectva, okolo ktorého sme išli. Moje obľúbené knihy fakt nikde. Obed sme mali v thajskej reštaurácii. V ten večer sme sa ešte šli prejsť do lesa v našom mestečku.

Piatok doobeda sme venovali nákupom, keďže som sa tete zverila, že v Brightone neboli žiadne knihy. Ona je tiež knižný typ, dokonca to ona je tá, ktorá ocovi doporučila kúpiť mi na Vianoce Mesto Kostí. Čítala to, Hry o život, Twilight, TIDčko.. Strašne veľa toho. A tak mi povedla,a že ma zoberie do kníhkupectiev. V prvom som si kúpila THG trilógiu, len za jedenásť libier, alebo tak. Nádherné obaly. A ešte Shadowhunter´s guide. Za dve libry. Je to také kníhkupectvo, kde sú všetky knihy strašne lacné, ale nové. Bolo tam úplne narvané - prekvapivo. :3 Potom v druhom som si kúpila City of Lost Souls [3. ani 4. diel som ešte nečítala, ale tie vychádzajú čoskoro, takže na tie si počkám po slovensky. ale čakať celý rok na 5. diel sa mi nechce. :D] a Clockwork Angel. Bola som nadmieru šťastná. Zastavili sme sa aj v Primarku, kde som si kúpila taký béžový svetrík a nakoniec sme šli pozrieť jednu knihu, ktorú chcel tato, do jedného kníhkupectva. A ja som uvidela Wreck This Journal v zľave. NEBER TO! [už som s ním začala, mám dve strany a milujem ho. <3]

Poobede sme šli za jednými kamarátmi a zostali sme tam do večera. V noci som balila a potom som vstávala o tretej ráno. Obliecť, umyť, upraviť sa, a šup do auta na letisko. Po hodine a pol cesty sme prišli. Bola neuveriteľná kosa. Ujo s tetou sa s nami rozlúčili a my sme vošli. Po všeljakých kontrolách a tak sme sa dostlai do zóny s obchodmi. Starbucks pokúšal, ale nebol čas. :( Po nekonečnom čakaní sme sa dostali do lietadla. A otec už spal. Tento krát som sa k nemu pridala aj ja. :D

V Bratislave sme pobudli len chvíľu, odtiaľ sme išli k babke, odtiaľ do Prahy. V Prahe bolo celkom dobre, dobré jedlo, PS3 s bratrancami, Minecraft s tým starším z nich, kúpanie v bazéne, filmy... :D Tam je to vždycky dobré. :3 Pôjdeme tam zrejme aj v novembri keďže teta v septembri rodí a chceme vidieť tú malú. :3 Správne. Budem mať prvú sesternicu. :3 A štyroch bratrancov, pff. :3

No, a odvtedy som doma, blogujem, čítam, pozerám Doctora Who, a tak. Všetko viete z článku A week in my life #001. :) Ďakujem všetkým, ktorí to prečítali do konca! :))
Ak máte ešte nejaké otázky ohľadom prázdnin,
do komentárov, prosím. :)
A čo vy? ako ste si užili prázdniny? :)
 


Comments

1 Leny | Web | 31. august 2013 at 16:29 | React

Ty sa ma dnes snažíš zabiť alebo čo? :D Kačky zlatokopky, zobudila si sa lebo si potrebovala čúrať, neskutočne veľa druhov humusu....

Och, mať také knihkupectvo na Slovensku asi by som vraždila :D Proste by som tam chodila každý deň :D A nakupovala a nakupovala a nakupovala :DD Ale tak poznám jedno také aj v Bratislave tak keď sa nám raz podarí stretnúť ak chceš ukážem ti ho :DD

Ten čokoládovo-figový koláč musel byť určite vynikajúci hoci teda neviem či ho mám nazývať koláčom alebo zmrzlinou :DDD V každom prípade je to jedno, mala si mi kúsok nechať :D

Celé to Anglicko ti strašne závidím ^^ Ale nevadí, však mi tam budeme bývať spolu s Nell a Haň ^^ A budeme mať dokonalý byt, a dokonalú prácu a dokonalú miestnosť na čítanie :D

Wreck This Journal je úžasná vec :D Ja som si ho kúpila už dávno v Martinuse keď ho tam mali. No ale akosi som ho moc nepoužívala :D

Také dlhé túry, presne viem o čom hovoriš :D Ja ako som teraz došla z toho Rakúska tak som celá dolámaná :DD

Ja som ti hovorila že to dočítam celé :D Počkaj, ešte pozriem dva diely Naruta čo mi chýbajú a potom už idem na skype a hľadať byt :'DD

2 Maruška | Email | Web | 31. august 2013 at 17:22 | React

Ufff, to byl článek. :D já měla docela fajn prázdniny. Voda, dovolená v Chorvatsku, lázně, pařby, pařby, pařby. :DD Ale jo, bylo to fajn:)
Prostě hezký prázdniny, akorát jsem teď viděla svůj rozvrh! -____- To si ze mě děláte srandu? Takhle mi podělat zybteček prázdnin. :D
řekněme, že prvák bude záááábava! :D (y)

3 Hedvika B. | Web | 31. august 2013 at 20:45 | React

Ten článek je super! Nevím jestli je to tím, že tak skvěle píšeš nebo na to moc dobře vzpomínáš :)
Výlet do Tater musel být skvělý :3
Ostatně stejně jako výlet do Anglie. Anglii miluju. Chtěla jsem tam vždycky bydlet, ale letos jsem se přesvědčila, že je to tam opravdu skvělé. Ty domy, ti lidé, ta příroda... zdá se mi, že je tam úplně jiná atmosféra :) Science museum je skvělé! Chtěla bych tam někdy být celý den :D
Nevěděla jsem, na jaký seriál se mám podívat, ale najednou mám tolik tipů :3
Užij si krásně poslední den!!! :))

4 Katheline./safe-sound.blog.cz | Web | 1. september 2013 at 13:01 | React

hostitel je krááááááááááááásnýýýýý :3 viděla jsem sice první film, ale teď čtu knihu a jsem naprosto unešená. U filmu jsem btečela jako želva. Ach božeee. a jinak krásné fotky :)

5 Nell | Web | 1. september 2013 at 18:58 | React

Tak dobře, Jass. O tohle si koleduješ. Tohle bude nadprůměrný komentář. Ale aspoň pak budeš mít co dělat. :3

Nejdřív musím zmínit, že máš strašně pěkný design. Ale štve mě, že tím takhle připomínáš podzim. Teda ne že bych neměla podzim ráda, a ne že bych nebyla ráda, že už léto končí... ale stejně mě to štve. To nic nemění na to, že ten design je super. :3

Ano, kombinuješ Veronicu a Petera. Tohle je vražedná kombinace.
Něco v souvislosti se mnou? Vážně? Tak to jsem zvědavá! :3
Ach, to je milý. Poprosím tě o zkontrolování slovních úloh do matiky, bereš? :D
Ach. To jsou nejkrásnější slova, jaká jsem kdy slyšela. <4
Ach. Musím si tu scénu pouštět pořád dokola. Já. Tu. Knížku. Miluju.
Budeme psát knihy dohromady. Napíšeme nějakou bombastickou knížku společně! :3
Jasně že Four. Kdo jiný? Komu jinému na ní záleží? :3
Aha, to je špatné. Je to docela škoda, nedokázala bych necítit vůni kafe. Ale v některých případech se to hodí. Aspoň nemusíš mít strach chodit na veřejné záchody. :D
Tak napůl. To bych si přečetla. Ale nepiš to. :D
Dobře. Vím, jak to myslíš. To stejné platí pro tebe, jasné?! :3

Ach, Hostitel. Na každém kroku mi to někdo nebo něco připomíná. Kdo by nebrečel? To je nemožné. U Hostitele se prostě brečí. A nedá se to ovládnout. :3

Na Laně jsem tyto prázdniny trochu závislejší. Kdykoliv někam jedeme autem, automaticky si dávám sluchátka a pouštím Lanu. I když, poslední týden jsou to spíš Imagine Dragons. :3

Chudáčku. Já bych na tvém místě asi nešla dál. Začala bych přesvědčovat mamku, že lepší bude, když půjdeme zpátky. A dost by mě naštvalo, když by mi ten chlap řekl, že si jen dělal srandu. Asi bych měla chuť mu plivnout do obličeje, ale jak se znám, zůstalo by to jenom u té chuti.

Čtení knížek při západu slunce. Ach, tomuhle se říká romantika. Někdy to musím zkusit, ale mně vlastně stačí, když si otevřu okno při západu slunce a dívám se ven, jsem taky v docela slušné výšce, takže vidím daleko. Jo, tohle vyzkouším. :3

Tatry musely být nádherné. Chci se tam podívat. Určitě to je lepší než pořád jezdit na stejné místo u nás. ta výška, ty pláně, ten vítr... musí to tam být fakt jako ve snu. :3

Věřím, že jsi musela být trochu vystresovaná, když sis myslela, že to nestihneš. Ale o to víc sis oddychla, když jste to stihli, ne? :)

Cesta letadlem musela být nádherná. Znám to jenom z těchto popisů, sama jsem ještě nikdy neletěla, což mě docela mrzí. Snad někdy.

Někdy je asi fajn se v letadle prospat. :D

Ano, o těch hodinkách jsi mi říkala. Ale to musí být fakt úžasné, vidět najednou Plutarchovy hodinky. :3

Zdá se mi to, nebo si všichni nejlépe pokecají se strejdy? Je to zvláštní, ale mám dojem, že to tak má skoro každý.

Ta Anglie musela být fajn. Ne, ne fajn. Super. Chtěla bych se tam podívat. A tvůj program byl takový hezký, takhle bych to taky brala. :3

Asi bych taky všude lezla do knihkupectví, nemohla bych si pomoct. Užij si to čtení, já vytrvale čekám, až to přeloží do češtiny. :D Ale Wreck this journal bych samozřejmě brala. :3

Já si v Praze vždycky připadám jako v cizině. Nedokážu říct proč. Ale ono je to tam všechno takové starší, krásné a tak, hrozně se mi tam líbí. :3

A našla jsem další tvůj talent. Já prostě nepochopím, jak můžeš takhle nádherně fotit. Ty pláně, to je krása. :3

Ne, tak tohle není nadprůměrný komentář. Řekni mi, co se se mnou děje?!

6 the lizz. | Web | 2. september 2013 at 15:47 | React

Skvělý prázdniny!
1) Ty Tatry! To jsou asi Západní,že?) V těch jsem byla jen jednou, vždycky chodíme do Vysokých, ty mám schozené celé:D Do těch západních se mi moc nechce, ti medvědi tam fakt jsou a já se jich bojím:D

2) sjgdg, miluju lítání letadlem. vždyky sedím u okýnka, poslouchám písničky a představuju si, že mi všecko patří!:D nejhorší je ale vzlet, strašně mě bolí uši pak:D

3)A Anglie... no, nedokážu ani napsat, JAK MOC ti závidím:D

4) Hostitel - strašně dobrá knížka. Teda až na ten začátek, ten je nudnej jako prase:D

Jo, taky nechápu, že tak málo lidí na to kouká. Jsou divní všichni :D

Krásný design!!!:))))

7 Claire Drayen. | Web | 2. september 2013 at 19:31 | React

Nojo, Hostitel, když jsem to o prázdninách četla podruhé, brečela jsem častěji než poprvé. Myslím, že potřetí bych probrečela celou knihu :D Dobře to ne, to nejde, ale snad chápeš, jak to myslím.
Hah, ten obrázek tvého výrazu :D :D Medvědi jsou náhodou roztomilá a přítulná zvířátka, já bych je chtěla vidět naživo :D
Segedínský guláš mám taky ráda, je super :3 Hrozně strašlivě fakt hodně moc se mi líbí ta fotka co je jako poslední po odstavci s gulášem (dala bych sem odkaz, ale...http://watermark.jxs.cz/~nd01/jxs/cz~/471/045/c72c51d0b9_94895765_o2.jpg?1 štve mě to klikni zde...)
Ty nedělej mi chutě s tím jídlem, víš jak dlouho už jsem neměla krupicovou kaši?! Až nebezpečně dlouho :D
Musel to být úplně nádherně úžasný pohled - samozřejmě než přišel ten déšť - podle těch fotek fantastické.
Oh, já ti tak závidím, že jste letěli letadlem. My do Anglie jeli autem. Cesta tam byla dobrá, ale cesta zpět byla příšerná.
Domky v Anglii jsou prostě nádherné, pořád jsem na ně koukala, ve městě kde jsem tam bydlela, okýnkem z vlaku...¨
Ach ty příhody a vtipné poznámky, Jass, Jass :D A zase jídlo, ten čokoládový dort...*slintá po klávesnici*
V TKMaxu jsem taky byla, koupila jsem si tam akorát legíny a mamce a bráchovi tričko, jinak jsem oblečení nakupovala jen v Primarku.
uzfgvjdfgvdrjgfzzerugfzruzgfudzfgvfhvbrh to knihkupectví!!! Sakra sakra sakra... :D
Moc hezky napsané a popsané, hlavně ta Anglie :) A fotky jsou prostě fantastické.

8 Victory | Web | 2. september 2013 at 20:18 | React

Jasssssssssssssssssssssssssssssssssssss! Aj keď tento článok čítam na trikrát lebo vždy, keď som sa doňho zahryzla ma niekto vytiahol od NTB som hrozne rada, že si sa dala do toho na napísala ho. :)

Po prvé facka. Za Tatry. A tie krásne fotky, ktorými si mi osviežila deň. Tatry sú pýcha Slovákov. Nedá sa nemilovať ich.

Po druhé facka číslo dva. Za Anglicko. To hovorí za všetko. Bože, dievča bola s v Anglicku! Prechodila si Londýn. Máš Wreck this journal. Ale jednoducho si bola v Anglicku. A aj tak nechápem ako si mohla odísť od ocina a uja práve, keď začali hrať metal. V tej najlepšiej časti, Jass! To si zapamätám! :D

Po tretie facka číslo hm... asi tri. Camp, ktorý si mimochodom neopísala. Campovala si asi týždeň. Vždy som túžila byť týždenň bez wifi, s bandou super ľudí pod stanom v prírode. :) Takže toto je šťavnatá facka.

No a facka číslo štyri za Prahu. Ako môže človek čo bol v Prahe povedať, že tam bolo celkom dobre? Veď v Prahe musí byť minimálne geniálne! Praha je sama o sebe geniálna. :D Jass, Jass.

Myslím, že to by bolo na dnes aj dosť faciek mierených na tvoju milú tváričku, lebo to ešte schytám náhodou ja. :D Ale ber to tak, že sú z lásky odo mňa. Fakt. Lebo ty si toho toľko pochodila a ja som zase len tvrdla doma. :D Pffft. DObre už som ticho. :D

Okrem toho tento komentár píšem po druhýkrát lebo môjmu ntb šibe a snaží sa ma nasrať. :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.