book lover´s love story #2

11. august 2013 at 13:01 | written & posted by: jass |  Booklover´s lovestory


Isabelle sa pozrie na displej so šokovaným výrazom. Poslednú SMSku dostala... ani nevie kedy. Neveriacky otvorí správu od Jamesa. Zrazu má pocit, že je knižnou hrdinkou, ktorá dostane správu od svojho idola; má pocit, že to je až príliš krásne. Konečne sa pozrie na správu. "Povedal som niečo, čo ťa naštvalo? Prepáč..." Podvedome sa usmiala, nad motýľmi v bruchu ktorých zacítila.

"Nie, len.. Musela som bežať domov, mám niečo na pláne..." odpísala som mu. Nechcela som to rozpitvávať do detailov, nepotrebuje predsa vedieť, že má troch malých bratov, o ktorých sa musí starať, lebo jej matka toho nie je schopná. Zatiaľ si dá mikinu s obrázkom tancujúceho Voldemorta a s nápisom: "Waka waka eh eh, this time for Azkaban!" a zoberie si kľúče a peňaženku do vrecka. Keď prichádza ku dverám, zavibruje jej mobil. Nadšene si pozrie správu od Jamesa. "Takže si doma?"


"Áno, prečo?" napíše po ceste dolu schodami. Stále sa pozerá na displej, čaká na správu. Keď otvorí dvere, vrazí do niekoho. Uvidí známe topánky, ale nevie, odkiaľ ich pozná. Začne jej prudko byť srdce, kým prechádza očami od topánok, cez tmavomodré džínsy a biele triko s V výstrihom, až ku nádhernej tvári Jamesa. Usmieva sa na ňu, tým jeho nádherným úsmvom. Donúti ju usmiať sa tiež. Chvíľu sa na seba len usmievajú, potom sa Isabelle preberie.

"Mhm..," odkašle si, "čo si chcel?" spýta sa a uhne pohľadom. "Nič. Len si utiekla a potom povedala, že si mala niečo na pláne. A tak som sa rozhodol že sa pridám," usmeje sa ešte viac. Jej tvár skamenie. A tá jeho zosmutnie porozumením. Otvorí ústa a kokce: "Ah.. Aha, ja som nevdel, že ty máš rande, prepáč," dopovie a rýchlo sa otočí a chystá sa odísť.

"Nemám," odpovie Isabelle rýchlo a odhodlane. James sa otočí s nadvihnutým obočím, a s vznikajúcim úškrnom. "Ale..," dožaduje sa vysvetlenia James. Isabelle sa zhlboka nadýchne a rýchlo vysype: "Idem pre bratov do škôlky."

James prekvapene zamrká. "Idem s tebou." Povie odhodlane. Isabelle sa vydá opačným smerom, než ktorým šiel James, a on ju nasleduje. "Ty máš súrodencov?" "Hej, troch malých bratov," objasní Izzy, a pri spomienke na nich sa zoširoka usmeje. Keď sa pozrie na Jamesa, vidí, ako sa na ňu zasnene usmieva... alebo sa jej to zdá? "Máš taký nádherný úsmev," zamrmle si James, viac pre seba, ako pre ňu. Ale ona to počula. Začervená sa a minútu sa pozerá do zeme.

"Prečo ideš po nich ty, a nie mama alebo otec?" položí jej otázku, ktorej sa desila. "Oni... nemajú čas," vyklopí Isabelle čo najrýchlejšie. Pozrie sa na nebo, aby vysušila slzy, ktoré sa jej vytvorili v očiach.

Jej dvaja bratia sa jej hodia okolo krku, až ju zvalia. Všetci traja sa smejú. Na svoju rodinu síce Isabelle niekedy nie je hrdá, ale keď môže byť pri svojich súrodencoch, vie, že sú najlepší, akých si mohla želať. Keď uvidia Jamesa, vstanú a podozrievavo sa na neho pozerajú. Majú síce len päť rokov, ale vedia si dať piate cez deviate. "Chlapci, toto je James, môj spolužiak," predstaví ho Isabelle a pozrie sa na neho zaľúbeným pohľadom, ktorý si on však nevšimne - práve sa predstavuje chlapcom. Izzy sa usmeje, keď vidí, ako si rozumejú.

"... a potom vybuchne tvoje auto a ty buď exploduješ, alebo stihneš utiecť," vysvetľuje James chlapcom priebeh novej videohry. Trochu sa na seba hnevá, za to, ako si hneď myslel, že Isabelle má rande. Vlastne vedel veľmi, veľmi málo o jej rodine. Ale mal tušenie, že sa dozvie viac. Teraz už nepochyboval, že Isabelle nie je ľahostajný. Videl tie iskry, ktoré medzi nimi neustále poletovali. Keď ju videl, ako sa usmieva, a je spolu s bratmi, uvedomil si, ako nádherne a nevinne vyzerá. Jej črty boli uvoľnené a živé, a nie napäté a neprítomné, ako keď číta knihu. Aj tak vedel, že pri čítaní kníh je rovnako šťastná ako pri trávení chvíľ s rodinou.

Keď prišli k jej domu, James sa s úsmevom rozlúčil s chlapcami a sľúbil, že môžu k nemu prísť zahrať si spomínanú videohru. S Isabelle sa nechystal rozlúčiť, a ona pochopila, že chce, aby ešte prišla dolu. Zaviedla teda chlapcov hore, pustila im televíziu, nakrájala jablko a po krátkej - a snáď nenápadnej - malej úprave tváre a vône zišla späť za Jamesom.

Stojí pred jej domom, s rukami vo vreckách, v takej istej póze, v akej stál, keď odchádzala. Lenže na tvári prevládal jeho nadšený úsmev. Usmiala sa aj ona a podišla k nemu, zachovávajúc bezpečnú vzdialenosť. "Ešte raz prepáč za tú vec s tým rande, ja som nevedel..," ospravedlní sa James. "Samozrejme že si nevedel, čo o mne vlastne vieš?" smutne sa usmeje Isabelle. "Nič," vzychne James, "ale rád by som sa dozvedel viac," uškrnie sa. Isabelle sa neubráni a vzdychne nad jeho dokonalým úškrnom. "Tvoji bratia sú vpohode," usmeje sa James pri spomienke na dlhý rozhovor o videohre. "Sú. Sú pre mňa najdôležitejšími na svete, samozrejme okrem Tima, ale ten ešte nechodí do škôlky." Nespomenula to, že chodí s mamou do práce, lebo si nemohla dovoliť byť na materskej.

"Chcel by som..," začne James, ale rozmyslí si to. "Chcel by som byť tiež pre teba jedným z najdôležitejších ľudí," nakoniec hanblivo vysype. Isabelle sa uškrnie. "Ale ty už si. Ver mi, nikdy by si ma nechcel spoznať bližšie. Nie som ako ostatné dievčatá, nemohla by som si s tebou vypisovať 24/7, ani s tebou byť 24/7. Mám troch bratov, o ktorých sa musím starať. Celý môj život je komplikovaný, moji rodičia nie sú nič moc. Otec je vkuse opitý, mama je nerváčka, stále sa hádajú. Zubami-nehtami sa od toho snažím Tima a Jacka a Johna ochrániť, ale niekedy to nedokážem a musia zaspávať za kriku a buchotu. Nechcel by si do toho všetkého patriť, čo?" opýta sa ho Isabelle, ale odpoveď pozná, a vlastne mu to ani nezazlieva. "Nie. Nechcel," povie James a Isabellino srdce spadne až niekam do žalúdka. "Ale chcem patriť k tebe a ak teda musím patriť aj do všetkého ostatného, nemám snáď na výber, nie?" uškrnie sa. "Asi nie," súhlasí Isabelle a prekonávajúc svoju nesmelosť sa k nemu trochu priblíži. "Nešpehujú ťa tvoji bratia cez okno?" spýta sa šibalsky James. "Nie, prečo?" odpovie Isabelle otázkou. "Lebo by som asi nemohol urobiť toto," objasní James a priblíži sa k nej. "A toto," odhrnie jej prameň vlasov z čela a zastrčí jej ho za ucho. "A toto," pošepká, pohľadí ju po líci a nakoniec sa k jej úplne priblíži. Tesne pred tým, než sa ich pery spoja, zašepká úplne potichu: "A predovšetkým toto."


nech bola podoba s mojím životom v minulom dieli
akákoľvek, v tomto dieli už nie je žiadna. nemám
súrodencov, tyranov rodičov, a nemám ani svojho Jamesa.
čo si myslíte, mám v tom pokračovať? snažila som sa
to nejako obstojne ukončiť, otvorene a zároveň uzatvorene.
 


Comments

1 Infinity | Web | 11. august 2013 at 13:48 | React

Já bych si určitě přála, abys v této povídce pokračovala. :-)

Já bych taky chtěla mít svého Jamese. :( Ta Isabelle se má, že potkala někoho takového. I když má těžký život a musí se často starat o své tři bratry, tak jí potkalo takové štěstí. :)

A ten jejich polibek. Nádherné jak jí to pošeptal. :3

Jass, já chci pokračování! :-)

2 Victory | Web | 12. august 2013 at 16:06 | React

Jéé. To je toto? Už som na to úplne zabudla, ešteže si v tom pokračovala a oživila mi pamäť. :) Aj ja chcem svojho Jamesa! Ten koniec bol krásny. Pokračuj, len pokračuj, ty vole, že sa pýtaš! :D

Ach, to je len taký detail. :D Zabudla som. So sorry. :D DD Fakt? Veď tam je milión fotiek... Milión. :D Čudujem sa. To hovoríš len ty, nie my! :D

3 Victory | Web | 12. august 2013 at 19:02 | React

Dávam ti za pravdu. :D :DD Ani som sa nechystala pozrieť na jeho blog. Pfft.
Vedela som, že budeš nahnevaná, ale nechcela som odkryť svoju identitu pred celím blog.cz. Máš môj fb si miliardami fotiek tak pšššt. Vidíš našla si aj bez okuliarov. Tak kde to viazne, vole? :D

Niet začo. :) Čiže pokračovanie isté?

4 Nell | Web | 12. august 2013 at 20:19 | React

Jass, víš o tom, že jsi úžasná, že? :3
Znáš ten pocit, když jsou konečně Tris a Tobias spolu? A jak to nedokážeš popsat slovy? A jak se jenom blbě culíš a máš chuť se rozesmát? Možná to tak nemáš, ale já jo. A přesně takhle se teď cítím. Strašně moc se mi to líbí, píšeš vážně dokonale.
Ale nejlepší na tom stejně je, jak jsou v tom zmiňované knížky, a jak se jim to podobá. Izzy - no, samozřejmě Izzy Lightwoodová, která má nadevšechno ráda svého bráchu a Jace, vlastně taky svého bráchu - mně připomíná Wandu. Jak měla hrozně ráda Jamieho. Nevím, třeba už mi to tak za chvilku připadat nebude, ale teď ji v Izzy vidím jako v zrcadle.
James. Tobias. Oboje končí na S, že?
Ten konec, jako by se vyměnili. To: "A toto, a toto, a toto." slyším říkat Tobiase. Vlastně on něco podobného říkal, nebo aspoň dělal, ne? :3 :D
Já myslím, že je to hezky ukončené, dalo by se s tím přestat, ale protože píšeš tak nádherně a chci souvislosti s dalšími knížkami (až na to, že z Jamese za žádnou cenu nedělej Augusta, nepřežila bych to)pokračuj s tím dál. Něco si vymysli. Třeba úplnou hloupost, ale hlavně pokračuj, protože tohle je fakt nádherný. :3
)

5 Claire Drayen. | Web | 13. august 2013 at 17:22 | React

Aaaah, to je sladké, celé a hlavně ten konec :3
Chci tu mikinu s Voldemortem, ta je fakt skvělá :D
Je to nádherně napsané, stejně jako každá jiná tvoje povídka, moc se mi to líbí :)
James je skvělý, moc se mi líbí jak jsi to zakončila, proboha jak moc ráda bych to teď taky zažila :3
Jestli máš ještě nějaký nápad tak určitě pokračuj, jestli se ti do toho ale nechce, takhle je to super ukončené, takže jak chceš, nechci tě do ničeho nutit, ale byla bych ráda, kdybys pokračovala :))

6 Foster. | Web | 15. august 2013 at 11:50 | React

Jassie. Opravdu teď mlátím hlavou o zeď, že jsem neměla čas si tuhle povídku přečíst dřív, tedy včera.

Strašně se mi líbí, jak je tam nějak všechno, Harry Potter, Hunger Gumes a spousta dalších. Izzy mě prostě připomínala Izzy z TMI, nevím, zda jsi to tak zamýšlela.

Jestli máš vymyšlený nějaký zajímavý děj na pokračování, tak bych rozhodně byla ráda, kdyby jsi ho napsala, ale nemusíš se do toho nutit. Ačkoliv, psát něco takhle sladkého muselo být úžasné. Chci svého Jamese, tedy... No, vím, jak bych si přála, aby se jmenoval. :3

Je vážně boží zase psát komentář, tobě, ty má BBBSFL. <3

7 Victory | Web | 16. august 2013 at 12:08 | React

Veru, už nejaký ten piatok. :* :D
Chamtivá Jassinka! Možno raz. :D Celým? Celím znie oveľa lepšie. :D Nechápem Štúrove zmýšľanie. :D

8 the lizz. | Web | 16. august 2013 at 16:52 | React

Určitě pokračuj!!.)) skvěle napsané, a ten konec! skvělý.

9 Dominika Brunett | Web | 17. august 2013 at 14:57 | React

určite pokračuj ide ti to naozaj skvele ja keď si čítam niektorých poviedky mi to nedá a musím im skometovat štyl akym píšu ale tebe nemám čo vytknuť. a našťastie ja svojho jamesa mam len je teraz zavrety doma lebo robi hluposti :D

10 Maruška | Email | Web | 17. august 2013 at 21:48 | React

Je to krásný :3 Vážně!
A úplně..:3 Já nevím, prostě pokračuj psát, áno? :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.