If there´s no hope #4

29. july 2013 at 8:09 | written & posted by: jass |  If there´s no hope

Stála som tam, čakajúc ako zareaguje. Nijaká reakcia, len na mňa pozerala, pokiaľ nezazvonilo. Sadli sme si na miesta a prišiel učiteľ matematiky, asi 30 ročný. Dievčatám sa páčil, ale vedeli, že chodí s jednou učiteľkou, takže to rovno ani neskúšali. Sadol si za katedru... A v tom ma uvidel. "Eh, slečna, ste tu nová?" spýtal sa zvedavo. Zasmiala som sa. "Nie, som to ja, Jennifer," usmiala som sa. Vyžívala som sa v tom, ako zmätene sa tváril. Pomaly si to dal dokopy. Ale nič nepovedal. "Dobre. Otvorme si učebnicu na strane 213, kapitola Opakovanie rovníc." Prikázal a ja a zopár iných sme si otvorili učebnice. Nepatrila medzi nich Michelle. Nikdy - naozaj nikdy nerobila na hodine čo mala; doma mala totiž súkromných učiteľov na každý predmet.
Keď konečne skončila hodina a učiteľ odišiel, Michelle prišla ku mojej lavici. "O čo ti ide?" spýtala sa bez okolkov. Na tvári sa mi rozlial úškrn. Teraz som sa s ňou mohla trochu pohrať. "Vieš..," začala som, pozerajúc sa do zeme, "je to zložité. V skratke som mala plné zuby toho života. Vždy som ťa obdivovala ako človeka, ako sa obliekaš, ako vyzeráš..," zatiahla som a kútikom očka som sa pozerala ako zareaguje. Šokovane tam stála a mrkala umelými riasami. Potom si ku mne sadla a začala trkotať: "Vlastne to stojí veľa úsilia, chodím do fitka, do solárka; ku kaderníčke raz do mesiaca, na manikúru každý tretí deň... Je to ťažké sa udržiavať vo forme," žmurkla. Neuveriteľné. To sa mi len zdá, alebo mi to vážne uverila?
Celý deň som sa s ňou bavila, len tak, aby som pozisťovala aký má život. Zistila som, že je to prelietavé dievča, vraj nikdy nie je dostatočne spokojné. Asi najviac ma šokovala odpoveď na otázku: "Chodievaš na párty len cez víkendy, však?" rozšírila oči, akoby rodila, a povedala: "Teraz žartuješ, však?! Chodím na párty každý deň, niekedy stihnem aj viac žúrok za jeden deň, iba cez víkendy?! To by som neprežila, chýbal by mi alkohol - doma chlastať nemôžem, poznáš to..," povedala, akoby to bolo samozrejmé. Ale ono nebolo, definitívne nie pre mňa. Teda aspoň doteraz. Chcela som sa zmeniť, zapadnúť a ak to znamenalo chlastať, bola som odhodlaná chlastať.
Bolo to ešte toho večera, Michelle mi povedala, že ma vezme na žúrku chalanov z vyššieho ročníka, a ak zapadnem, definitívne ma prijme do svojej partie. Teda nepovedala to presne takto, ale pochopila som to tak. Šla som domov, urobila som si úlohy, obliekla som si čierne minišaty so srdiečkovým výstrihom, celé obtiahnuté. Obula som si čierne topánky na vysokom opätku - veľmi vysokom. Dala som si umelé riasy a podobné záležitosti, a zobrala som si drobné, čierne psaníčko, do ktorého som si narýchlo strčila mobil, peňaženku a kľúče. Mama ani otec neboli doma, tak som povedala len Mary, že prídem asi o jedenástej, lebo idem ku kamarátke. Nevšímala si ma; a keby aj hej, tešilo by ju, že nejakú kamarátku vôbec mám. S Michelle sme sa stretli pred tým domom; ultramoderný, všade sklenené steny a tucty mladých, každý mal v ruke nejaký nápoj, alebo len bezmyšlienkovite tancoval do rytmu a rozprával sa so svojím doprovodom o tom, kto má čo na sebe, a - u chalanov - aká baba má najlepší výstrih. Nerobila som si ilúzie, že sa tu budú učiť alebo čo, ale že to bude také... Divoké som nečakala.
Prišli sme do stredu obývačky, a vtom k nám prišiel nejaký chalan, celkom pekný. Ó Bože, čo si nahováram?! Veľmi, veľmi pekný. Mal blonďavé vlasy, ofina mu padala do očí a tie - azúrovo modré - skenovali Michelle aj mňa, uškŕňal sa a mal svaly. Jednoducho krásavec ako sa patrí. "Ahoj, Ryan," pozdravila ho Michelle a rukou ho objala okolo pliec, akoby ho dlhé roky poznala. "Ako sa máš, Michelle? Nevidel som ťa pekne dlho," usmieval sa, otázku smeroval na ňu, ale očami sledoval mňa. Bola som nesvoja, červenala som sa. To ho donútilo ešte viac sa usmievať. "Ale vieš čo, ako vždycky, nejako preplávavam životom, ničím sny naivných ľudí a som povrchná," zasmiala sa, myslela to ironicky. Paradox, ona to totiž irónia nebola, pomyslela som si.
"Ale nebudem nezdvorilá," preťala po chvíľke trápne ticho Michelle, "predstavím ti tuto Jennifer, moju novú kamarátku," povedala a postrčila ma k nemu rukou. Neudržala som rovnováhu a zachytila som sa o neho. Preboha, som v spoločnosti len niekoľko minút a už som urobila prešľap, objímala som chalana. Omylom.So smiechom ma postavil a povedal: "Ja som Ryan, Michellin bývalý frajer," šarmantne mi podával ruku, úsmev cez celú tvár.
Zrazu akoby sa mi z pľúc dostal všetok vzduch. Nemohla som sa nadýchnuť. Pozrela som sa na Michelle. Sledovala ma, čakala čo urobím. "Teší ma," povedala som s úsmevom, červenajúc sa. "Si neskutočne zlatá," poznamenal so smiechom. Srdce mi poskočilo.
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.