If there´s no hope #2

29. july 2013 at 8:07 | written & posted by: jass |  If there´s no hope
Desperate, shivery shout
is going out of my mouth,
because life has no meaning anymore,
I´m not so strong as I was before.
I can´t hide my pain, my insanity,
I´ve lost even the rest of my sanity.
And all the old troubles seem to be so meaningless
Against the current ones, against those endless.

Slová tejto básničky sa mi vynárali v hlave a ja som ju zapisovala do notesa, sediac na chladnej zemi opusteného domu. Cez zaslzené oči som nič nevidela, no vedela som, že to musím dokončiť. Keď som to dopísala, pero som odhodila a ono s buchotom spadlo zo schodov, ktoré viedli do podzemia. Keď utíchol zvuk padania pera, uvedomila som si, aké je okolo mňa ticho. Začala som sa báť. Premkol ma strach, ja som sa zmätene pozerala naokolo, kým som vstávala a balila veci. Husiu kožu som mala po celom tele.
Vybehla som na ulicu a nadýchla som sa konečne čerstvého vzduchu, keďže vo vnútri bol vlhký a plesnivý. Uvedomila som si, že som vnútri bola asi dosť dlho, lebo na hodinách v obchode oproti svietili štyri cifry, ktoré ma prekvapili: 19:16. Sakra. Ale vlastne, nezáležalo na tom, obaja rodičia prichádzali domov okolo desiatej, jediný, komu som to musela vysvetľovať, bola hospodyňa Mary. Rozbehla som sa smerom k nášmu domu. Bola som tak neuveriteľne zúfalá. Život nemal nádej. Doteraz mi záležalo aspoň na štúdiu, no teraz som vedela, že ak by to malo takto byť, že by mi ho znemožňovali títo idioti, viem, že by to nemalo zmysel.
Čo som celý život robila zle?! Cestou domov som si všetko premietala. Jednoducho ma škola bavila, dokonca som aj ostatným radila. Kto bol so mnou na laborke, nikdy sa nesťažoval - všetku prácu som urobila ja, a obaja sme vždy mali jednotku, doučovala som spolužiakov.. Bola som obľúbená, tým, že som vždy pomohla. Potom prišla druhá trieda a všetko sa zmenilo. Jeden z chalanov robil proti mne rozbroje a všetci sa chytili. A už to tak naveky zostalo.
Ale bolo mi to vždy jedno. Mala som len dva sny, byť vzdelaná a pracovať ako spisovateľka, ale niekde inde, chcela som odísť z Chicaga niekam preč, kde si ľudia budú ceniť moje vzdelanie, a nie brať to ako trápnu vlastnosť. Prišla som domov. Nebola tam dokonca ani Mary, zrejme šla do obchodu. To mi vyhovovalo, pretože som nemusela nič vysvetľovať. Moje jediné šťastie bolo, že bol piatok, takže som mala dva dni na premyslenie toho, ako ďalej, keďže takto to nešlo.
Môj život nemohol pokračovať týmto spôsobom. Mala som toho všetkého dosť, toho, ako sa na mňa ľudia pozerali, toho, že na narodeniny som vždy dostala akurát nový iPhone a všetko čo som si zažiadala a neoslávila som to s kamarátmi, toho, že som musela chodiť nakupovať oblečenie s mamou, toho, že v mojom telefónnom zozname boli len tri, úbohé tri čísla: mama, otec a Mary.
Podišla som k zrkadlu v svojej izbe. Hnedé vlasy, od prírody vlnité, mi napadali na plecia a nižšie. Hnedé oči tak trochu zanikali pod mojím obočím, veľkým ako to Brežnevove. Moja pokožka bola bledučká, možno až biela. Na lícach som mala malé, skoro neviditeľné oranžové pehy. Potom som si uvedomila, ako vyzerali všetky obľúbené baby v našej škole. Dokonalé obočie, boli čo najprirodzenejšie opálené zo solárka, blond vlasy. Krásne oblečenie, sukne, šaty, tričká, košeľe, elegantné no dievčenské obaly na iPhone, čím novšia verzia, tým lepšie, elegantné kabelky a štekle, niekedy aj 20 centimetrové. Otočila som sa ku svojej izbe. Pohľad mi padol na čierne semišové štekle, vpredu s viazaním. A vtom ma niečo napadlo, niečo oscarové.
Sadla som k počítaču a vygooglila som si to, čo som chcela, potom som si to napísala na papier. Nakoniec, keď bolo deväť hodín, ja som bola vysprchovaná, a mala som pri sebe tiramisu a horúcu čokoládu, dala som si počítač do postele a začala som pozerať film, ktorý mi zakaždým zlepšil náladu, film s herečkou, ktorú som vždy obdivovala. Keď som uvidela titulku, Some Like It Hot, hneď som sa cítila lepšie.
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.