book lover´s love story #1

4. july 2013 at 11:07 | written & posted by: jass |  stories
dnes pre vás mám jeden príbeh... najprv som z neho chcela urobiť jednorazovku, ale potom som si povedala, že si to zaslúži dve časti. :D píšte do komentárov, čo si o tom myslíte. :)

Októbrové ráno, 7.20. Školské chodby sú ľudoprázdne; všetci ešte spia, alebo sú jednoducho ešte doma. Do chodieb prenikajú cez okná oslnivé ranné slnečné lúče. V škole je ohlušujúce ticho, no v tom sa ozve našlapovanie kanád. Na chodbe vedúcej ku triedam 210 až 230, prežiarenej slnečným svitom, sa objaví nízke dievča. Má na sebe čierne kanady, ktoré majú za sebou už pár rokov a to sa aj odráža na ich výzore, a ktoré majú zobrazovať jej túžbu po rebélii, jej Neohrozenosť. Textilná taška s pestrofarebným etnickým vzorom, plná kníh, dievčine pravidelne udiera o nohu, pokrytú modrými džínsami, ktoré rokmi vlastne pripomínajú skôr sivé džínsy, než modré džínsy, ktoré sú na niektorých miestach roztrhané, na iných fľakaté. Čierne tričko, na ktorom je ohnivými písmenami napísané "I love the boy with the bread" jej siaha takmer po kolená - zámerne si objednala väčšie číslo. Nevýrazné hnedé vlasy má zopnuté čiernou gumičkou do strapatého drdola, ktorý si robí každý deň tak narýchlo. Má dlhý krk a srdcovitú tvár. Líca má pokryté pehami, jemne červené ako vždy. Zeleno-hnedé oči sú vsadené tak hlboko, že riasy sa jej takmer dotýkajú občas upravovaného hnedého obočia. Nos má dlhý a tenký, ale uprostred guľatej tváre s veľkými lícami pôsobí smiešne - aspoň ona to zvykne tvrdiť. Pery má úzke, bledočervené.



Pohmkáva si ústrednú melódiu z Harryho Pottera, takmer to nepočuje ani ona samotná. Keď príde do - ako vždy - prázdnej triedy, sadne si do svojej lavice v prednej rade. Každý deň prichádza o hodinu skôr, aby mohla v škole čítať, keďže doma k tomu nemá dostatočný kľud, buď kričí otec na mamu, mama na otca, obaja naraz, alebo mama na ňu, alebo plače jej malý brať, alebo jeden z päťročných dvojčat vystrája. Pri myšlienke na svoj domov si mimovoľne vzdychne. Samozrejme, svoju rodinu by nikdy nevymenila a miluje ju, ale niekdy rozmýšľa nad tým, aké by to bolo, keby sa jej mama nevracala z práce o ôsmej, otec o desiatej, keby jej mama nebola večná nerváčka a keby jej otec dokázal maminu povahu vystáť; keby nemala troch malých bratov, o ktorých sa musí dennodenne starať a ktorým prakticky nahrádza matku.

Vytiahne si Mesto Stratených Duší, piaty diel Nástrojov Smrteľníkov, ktorý vyšiel len 8. mája. Kúpila si ho však až teraz, keďže predtým bola zaneprázdnená čítaním Harryho Pottera (3. krát). Je ponorená do deja, keď začuje zakašľanie. Zdvihne zrak. Stojí tam James. "Ahoj, Isabelle," pozdraví ju a položí si tašku na lavicu do posledného radu. Vždy v prvom rade sedí len ona a nejakí šprti. Sama nie je šprtka, lenže ak chce študovať na štipendiu na jednej z prestížnych Chicagských literárnych škôl, musí mať dokonalé známky, a to si žiada úsilie 24 hodín denne.

"Ahoj," odzdraví Isabelle tak ticho, že sa bojí, či to James vôbec počul. Takmer nepatrne prikývne, takže to počul. James si znova odkašle. Isabelle sa začne zmocňovať nervozita, na sekundu sa pozrie späť do knihy a zatvorí ju. Skončila na strane 193. Keď sa na neho znova zadíva, jeho tvár je belšia ako obvykle. Sánku má napnutú, zelené oči nervózne blúdia po miestnosti, čokoládovo-hnedé obočie je zamračené a pery má zopnuté do tak tenkej čiary, že takmer nie sú vidieť. Keď jeho oči zablúdia k nej, ich pohľady sa stretnú a Isabelle zamrzne. James si odkašle - po tretí krát, a konečne povie: "Čo čítaš?" snaží sa znieť uvoľnene, ale to ešte zvýrazní nervozitu v jeho hlase. Isabelle sa mimovoľne zamračí. Z čoho je nervózny?! Nebodaj z nej... Nie, to je hlúposť, nikdy by kvôli mne nebol nervózny, ON nie - povie si Isabelle v duchu a zdvihne knižku z lavice, aby mu ju podala. Keď James nastaví ruku, nachvíľku sa ich prsty dotknú a v tom momentne celým, celučičkým Isabelliným telom prejde iskra.

Príde jej to neuveriteľné. Chlapec, ktorého má rada od šiestich rokov a miluje od štrnástich, sa jej teraz dotýka... Už s ňou niekedy hovoril, ale bolo to tak zriedka, že to ani nerátava. "Mesto stratených duší," povie Isabelle, keď si James pozerá knižku. "Vidím," zaškerí sa James dobromyseľne a Isabelle má v tej chvíli chuť búchať si hlavu o stenu. Prečo sa vždy musia stať takéto trapasy práve jej?!

"Ehm..," začne nervózne Isabelle. Zdvorilosť nebola nikdy jej silnou stránkou. "Mohol... Mohol by si mi to prosím vrátiť? Teraz práve je to strašne napínavé," venuje Jamesovi nervózny úsmev. James si ju v rýchlosti premeria a knihu jej podá, jeden z jeho kútikov stále skrútený do úškrnu. Isabelle si zoberie knihu, tento krát bez fyzického kontaktu, a otvorí ju na strane 193. Odvtedy jej James nič nepovie. Je čiastočne rada, že môže čítať, no zároveň je smutná, lebo ich - hoci krátka - konverzácia skončila.

Školský deň ubieha zase pomaly; Isabelle sa hlási, píše si poznámky a jednoducho dáva pozor, na hodinách, ktoré ju nebavia číta knihu. Keď jej skončí aj siedma vyučovacia hodina a keď je naobedovaná, vyjde zo školského areálu. Vonku je teplo, svieti slnko a pofukuje jemný vetrík. Na chvíľku sa zastaví, roztiahne ruky, tvár nastaví k slnku. Vietor trochu zosilnie a silnejšie sa do nej oprie. Cíti sa ako vták, voľná, nespútaná. Na chvíľku zabudne na okolitý svet a užíva si slnečných paprskov. Potom ruky znova spustí k telu a pokračuje s úsmevom na tvári. Vie, že tento krát jej úsmev tak skoro nespadne.

Nasadí si sluchátka do uší. Ellie Goulding. Ovláda sa, aby nezačala tancovať rovno na ulici, ale trochu hýbe bokmi. V tom ju niekto poťuká ukazovákom po chrbte a ona sa strhne. James. Zase má na perách ten jeho úškrn. A Isabelle sa pristihne pri myšlienke ako by mu ho strhla z pier. "Pekne tancuješ," povie James, napoly vážne, napoly ironicky, a jeho úškrn sa ešte zväčší. Isabelle sklopí zrak k zemi. Červeň jej stúpa do líc, až sú také červené, že sa James rozosmeje.

"Kľud... Žartoval.. Som..," hovorí uprostred smiechu, ale keď uvidí Isabellin vražedný výraz, sklapne. "Čo počúvaš?" spýta sa, ako práve zbité šteňa. Isabelle už otvorí ústa, že mu odpovie, ale potom mu radšej bez slova vloží jedno zo sluchátok do ucha. Prijme ho, akoby čakal presne na to. Chvíľku počúva v tichosti, potom si začne podupkávať nohou a nakoniec začne spievať: "You show the lights that stop me turn to stone, you shine It when I'm alone," a popri tom kreslí vystretou rukou, s ukazovákom vystrčeným na publikum štvťkruhy do vzduchu, raz pravou, raz lavou, presne ako sa na konci minulého storočia tancovalo na diskotékach. Najprv sa Isabelle snaží udržať smiech, no keď hlas vytiahne ešte vyššie - čo znie skôr ako skučanie - a začne skákať, už smiech neskrýva, skôr sa snaží aby jej nevyprskli slzy smiechu alebo aby sa nepočúrala.

James pretancuje a prespieva celú pesničku, a keď skončí, vydýchne, afektovane si utrie pot z čela a pokloní sa. Isabelle sa na neho usmeje, s pozdvihnutým obočím. Ani si to neuvedomuje, ale pri ňom nie je hanblivá. Obaja chvíľku mlčia, a potom naraz vyprsknú do smiechu. James klesne na kolená. Isabelle na chvíľu stíchne, keď počuje jeho smiech. Alebo skôr chrochtanie. James sa na ňu zdola pozrie. "Tvoj smiech je zaujímavý," poznamená Isabelle s miernym úškrnom. A zrazu pochopí, prečo sa James tak často uškŕňa. Je to úžasný pocit.

"Už musím ísť," povie Isabelle a zamračene si poškrabe zátylok. Nie že by jej s ním nebolo dobre, len sa bojí aby sa to nepokazilo. Bez pozdravu utečie domov. Odomkne dvere bytovky, a potom aj dvere bytu. Tašku hodí ku posteli a s frustrovaným vzdychom sa hodí na posteľ. Hneď ale znova vstane. Treba ísť pre dvojčatá do škôlky a pre malého do jaslí. Takýto je jej život, a to má navyše ešte väčšinu času ružové okuliare. Vstane, že už pôjde, keď jej zavibruje mobil.
 


Comments

1 Victory | Web | 4. july 2013 at 11:57 | React

Zaujimavé. Netuším ako sa to vyvinie, ale každopádne ma zarazil ten kontrast jej vlastností, hudby, ktorú počúva s jej štýlom obliekania, od ktorého som si najprv myslela, že to je ťažká punkerka a nie hanblivá holka, ktorá sa stará o svojich mrnďavých súrodencov a drví sa aby dostala štipko. No a ten James. O ňom vôbec netuším čo si mám myslieť. :D Máš to zaujímavo premyslené. A teším sa na ďalšiu časť.

Aj to je pravda. Že im odľahne. To je vlastne jedno. Nech si každý je čo mus chutí. :D
Viem, viem. šak Kurt čo si budeme hovoriť. :D
To prežuješ, neboj ništ. :D Práveže mne sa celkovo lepšie píše do zošita, ale keby som mala robiť niečo do nejakej súťaže alebo kam tak to robím na ntb, aby sa mi všetko ľahšie opravovalo, dopĺňalo a tak. :D

Yeah, of course! :D Teda aspoň ja na tom vysím ako koala na strome. :D
Tú by som si prečítala. :D

Okej. Pridám si ťa. :D Bude to vtipné. Že Lesana, si tomu dala! :D Ako chcela som, ale stála vyše 12 euro a to bolo v tej chvíli dosť. Tak som si kúpila inú.

2 Adelaine | Web | 4. july 2013 at 12:13 | React

Ne, nesmíš! :D Jistě, že si mě můžeš dát do oblíbených, to bych byla moc moc ráda. ^^ Děkuji!

3 Maruška | Web | 4. july 2013 at 13:20 | React

Paráda! *-*

4 Victory | Web | 4. july 2013 at 16:30 | React

Tak ak dobre čuchám ona je niečo čo má vlastne predstavovať teba? Len je trošku prifarbená (lebo predpokladám, že ty nenosíš kanady ani nič také drsňácke, či? :D). A ak stále správne čuchám tak ten James je chalan, ktorý sa ti páči z Á-čky, s ktorou ste spojený? A ak ešte stále správne čuchám, tak som uhádla? :D ;)
Ja mám trilión zošitov nedopísaných príbeho a je v nich toľko čarbaníc, že by si neverila. :D Bielitko je zbytočné.  :D No ja hej, lebo môj ocino by mi takú drahú nekúpil. šak peňáze treba šetriť. Pozdrav ho. :D

5 Claire Drayen. | Web | 5. july 2013 at 21:57 | React

Já ti to psala už doufám mnohokrát, ty všechno popisuješ tak neskutečně dobře, přímo dokonale. Celé to jak Isabelle vypadá, mám jí přímo před očima. Jen mi trochu chybí popis Jamese, ale to přežiju, protože ten příběh je fakt krásný :) Při tom celém jsem se několikrát usmála, cítila se trochu trapně, jakobych byla na Isabellině místě, prostě je to vážně skvělý příběh :) Moc se těším na pokračování :)

Jo jinak ti musím napsat, že už jsem viděla Má mě rád, nemá mě rád. Koukala jsem se na to se sestrou, hned druhý den to chtěla vidět znovu :D Ne je to vážně úchvatný film, moc se mi líbil. Je to boží jak se to celé obrací, nejdřív má ona ráda jeho a on jí nesnáší a pak je to naopak. Je to fakt moc krásný film takže děkuju moc za doporučení, stálo to za to :)))

6 N. | Web | 8. july 2013 at 20:20 | React

Už jsem ti myslím psala, že je to nejhezčí povídka, jakou jsem četla, jak to máš krásně napsané, jak se v tom vidím :3
Jsem hrozně zvědavá na tu druhou část, vůbec nevím, co čekat. A máš pravdu, fakt si to zaslouží víc částí :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.